--------------------------------------------------------

Agartha v Duté Zemi

Najväčšie maskovanie všetkých dôb je skutočnosť, že existuje civilizácia ľudí, ktorí žijú v centre Zeme. Táto civilizácia je známa ako Agartha (Agharta, Aghartha). Pre niekoho to môže byť neuveriteľné.

Na začiatok...

Budhisti v ich teológii veria v túto existenciu. Veria, že je to rasa mužov a žien, ktorí príležitostne vystúpia na povrch a dohliadajú na vývoj ľudskej rasy. Tiež veria v to, že tento podzemný svet má milióny obyvateľov, veľa miest a ich hlavným mestom je Shamballa. Pán tohto sveta dal rozkazy tibetskému Dalai Lamovi. Jeho správy boli prenášané prostredníctvom určitých tajných tunelov spájajúcich tento vnútorný svet s Tibetom.

Slávny ruský kanál, Nicholas Roero, potvrdil, že Lhasa, hlavné mesto Tibetu, bolo spojené tunelom s vnútornou krajinou, Shamballou. Vstup do tohto tunela bol strážený lamami, ktoré prisahali jeho utajenie. Verilo sa, že podobný tunel spájal tajné komory veľkých pyramíd v Gíze a Agarthe.

Indické eposy Rámájana a Bhagavad Gita sú najslávnejšie texty v Indii. Rámájana hovorí príbeh o veľkom Avatar Ramovi. Bhagavad Gita rozpráva príbeh o Krishnovi. Rámájana opisuje Ramu ako vyslanca z Agharty, ktorý prišiel na vzdušnom vozidle. Je to celkom výnimočné v tom, že budhizmus a hinduizmus zvlášť odkazujú na Aghartu.

První vědecké důkazy

Obr.: Admirál Richard E. Byrd, americký polární badatel a letec (1888 - 1957)

Prvé verejné vedecké dôkazy sa objavili v roku 1947, keď Admirál Richard E. Byrd z námorníctva Spojených štátov letel priamo na severný pól a namiesto toho, aby prešiel cez pól vstúpil do Vnútornej Zeme.

V jeho denníku s ďalšími svedkami hovorí o vstupe do dutého vnútra Zeme a jeho cestovaní 1700 míľ (2376 km) cez hory, jazerá, rieky, zelenú vegetáciu a faunu. Hovorí o tom, ako videl šokujúce zvieratá pripomínajúce mamutov zo staroveku pohybujúce sa cez húštiny. Nakoniec našiel mestá a prosperujúcu civilizáciu.

Jeho lietadlo bolo nakoniec privítané lietajucími strojmi, takého typu, aký nikdy nevidel. Odprevadili ho na miesto s bezpečným pristátim, a bol láskavo privítaný vyslancami z Agarthy. Po odpočinku, on a jeho skupina boli zobraný na stretnutie s vládcom Agarthy. Povedali mu, že mu bolo dovolené vstúpiť do Agarthy kvôli jeho vysokému morálnemu a etickému charakteru.

Povedali mu, že odkedy USA zhodila atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, boli veľmi znepokojený kvôli ich vlastnej bezpečnosti a prežitia. Rozhodli sa, že je čas na vytvorenie lepšieho kontaktu s vonkajším svetom, aby sa uistili, že sme nezničili planétu a ľudí. Dostali povolenie, aby našli cestu na nadviazanie kontaktu s niekým, komu verili.

Admirál Byrd a jeho skupina boli po tejto návšteve vedený ich hostiteľmi naspäť do lietadla do vonkajšieho sveta a ich životy sa navždy zmenili.

V januári 1956, Admirál Byrd viedol ďalšiu expedíciu do Antarktídy a/alebo južného pólu. V tejto expedícii on a jeho skupina prenikli 2300 míľ (3701 km) do centra Zeme. Admirál Byrd uvádza, že južný a severný pól sú 2 z mnohých otvorov do centra Zeme.

Nemôžem si pomôcť rozmýšľaním o Jules Vernovej slávnej sci-fi knihe „Cesta do stredu Zeme“, ktorú mnoho z vás čítalo alebo videlo film.

Admirál Byrd tiež uvádza, že Vnútorná Zem má vnútorné Slnko. Jeho teória je, že póly sú konvexné než konkávne. Lode a lietadlá môžu vojsť priamo dnu.

Americká tlač oznámila Admirálov objav, bolo to však okamžite potlačené tajnou vládou. Ray Palmer, editor Flying Saucer magazínu, urobil detailný príbeh založený na objavoch Admirála Byrda. Vláda USA buď kúpila, ukradla alebo zničila skoro všetky kópie a potom zničila dosky v tlačiarenskom stroji.

Bolo mi povedané, že presne to isté sa stalo článku napísanom na základe objavou Admirála Byrda v National Geographic. Časopis bol prepustený a vláda USA zožrala takmer každý problém. V prípade, že tento príbeh nie je pravda, prečo bola vláda tak nervózna?

Ďalším zaujímavým faktom je, že vláda Spojených štátov nedovolí lietadlám lietať cez póly. Všetky lety sú zamerané ísť okolo pólov, a každý pilot, ktorý lieta v týchto oblastiach vám to dosvedčí. Ďalším faktom je skutočnosť, že ľadovce sú zložené z čerstvej vody a nie zo slanej vody, ktoré sa vzďaľujú od pólov. Ďalšou zaujímavou otázkou je, prečo je teplejšie bližšie k pólom, než 600 až 1000 míľ ďaleko od nich (966-1609 km).

Obr: Čím blíže k pólu, tím je tepleji. Běžný fyzikální či chemický jev? Nemožné. Tak že by náhoda?

V Dr. Raymond Bernardovej knihe „Dutá Zem“ rozpráva o mužovi, ktorý potvrdil príbeh Admirála Byrda. Dr. Nephi Cotton z Los Angeles oznámil, že jeden z jeho pacientov, muž severského pôvodu, mu povedal nasledujúci príbeh:

„Žil som v blízkosti polárneho kruhu v Nórsku. Raz v lete som s mojim priateľom vymyslel, aby sme zobrali loď a išli tak ďaleko ako sa dá, na sever. Zobrali sme jedlo na niekoľko mesiacov do malej rybárskej loďky a vyplávali sme."

„Na konci jedného mesiaca sme cestovali ďaleko na sever, za pól, do zvláštnej novej krajiny. Veľmi sme sa čudovali miestnemu počasiu. Teplé a v noci skoro príliš teplé na spanie. Potom sme uvideli niečo zvláštne, čím sme boli prekvapený. Pred teplým otvoreným morom bolo niečo, čo vyzeralo ako hory. Zmätený sme pokračovali v tomto smere a ocitli sme sa ako plachtíme do obrovského kaňonu vedúceho do vnútra Zeme. Pokračovali sme v plachtení a potom sme uvideli niečo, čo nás prekvapilo….

Z oceánu, ktorý nás niesol do dutého vnútra Zeme sa stala rieka. Táto rieka viedla, čo sme si uvedomili neskôr, cez celý vnútorný povrch sveta z jedného konca na druhý. Môže ťa zobrať, ak ju nasleduješ dosť dlho, od severného pólu k južnému.

Videli sme, že vnútorný povrch Zeme je rozdelený, tak ako tento, na súš a vodu. K dispozícii je dostatok slnečného svetla a ovplývajú tam obe živočíšne a rastlinné životy."

"Plavili sme sa ďalej a ďalej po tejto fantastickej krajine. Fantastickej pretože všetko bolo obrovské v porovnaní s vecami na vonkajšej strane. Rastliny sú veľké, stromy gigantické a nakoniec sme dospeli k obrom.

Obývali v domoch a mestách, tak ako to robíme my a používali typ elektrickej dopravy ako sú „mono-rail“ autá na prenášanie ľudí. Viedli pozdĺž brehu riek od mesta k mestu.

„Niekoľko obyvateľov Vnútornej Zeme, obrovskí obri, odhalili našu loď na rieke a boli ohromený. Boli však celkom príjemný. Boli sme pozvaní na večeru v ich domovoch, ale oddelene. Môj spoločník išiel s jedným obrom do veľkého domu a ja som išiel ku inému, tiež do jeho domu."

„Môj gigantický priateľ ma priniesol domov k jeho rodine a bol som úplne zdesený videním všetkých obrovských objektov v jeho dome. Jedálenský stôl bol kolosálny. Tanier bol položený predo mňa a naplnený takou veľkou porciou, že by ma nasýtila na celý týždeň. Obor mi ponúkol strapec hrozna a každá bobuľa hrozna bola taká veľká ako broskyňa. Ochutnal som jedno a zistil, že je oveľa sladšie, než všetky ktoré som kedy ochutnal u nás. Vo vnútrozemí boli všetky druhy ovocia a zeleniny oveľa lepšie a lepšie chutili než tie, ktoré máme na vonkajšom povrchu Zeme.“

„Zostali sme s obrami jeden rok, tešili sme sa ich kamarátstvu tak, ako sa tešili oni že nás spoznali. Pozorovali sme mnoho podivných a nezvyčajných vecí počas našej návštevy s týmito pozoruhodnými ľuďmi. Boli sme vždy ohúrený ich vedeckému pokroku vo vynálezoch. Za celý tento čas ku nám neboli nikdy nepriateľský a bolo nám dovolené vrátiť sa do nášho domova rovnakým spôsobom akým sme prišli…..v skutočnosti nám zdvorilo ponúkli ochranu na našu spiatočnú cestu.“

Obr: Život v pozitivních dimenzích bytí

Další svědectví

Ďalšia správa o návšteve dutej Zeme bola citovaná iným nórom Olaf Jansenom a bola zaznamenaná v knihe „The Smoky God“ napísanej Willis George Emersonom. Pojem „Smoky God“ sa vzťahuje na Stredné Slnko v dutom vnútrajšku Zeme, ktoré je menšie a menej žiarivé ako naše Slnko, samozrejme, preto sa javí ako dymové.

Kniha opisuje skúsenosti Noarseovho otca a jeho syna, ktorý sa vo svojej malej rybárskej lodi pokúšal nájsť „krajinu mimo severného vetra“ o ktorej počuli. Víchrica ich zrejme odniesla je cez polárny otvor do dutého vnútra Zeme.

Kniha bola vydaná v roku 1908. Rozpráva o zážitkoch syna. Oni tam zrejme strávili dva roky a po návrate cez južný polárny otvor otec prišiel o život, keď sa ľadovec zlomil na dve časti a zničil loď. Syn bol zachránený a rozprával svoj neuveriteľný príbeh.

Bol umiestnený do väzenia pre duševne chorých, pretože mu nikto neveril. Potom čo bol prepustený a strávil 26 rokov ako rybár, sa presťahoval do Spojených štátov. Vo svojich deväťdesiatych rokoch sa spriatelil Willis George Emersonom a povedal mu svoj príbeh. Na jeho smrteľnej posteli mu tiež dal mapy ktoré urobil vo vnútri Zeme a rukopis svojich skúseností. Kniha „Smoky God“ opisuje jeho skúsenosti.

V knihe povedal, že sú vysoko pokročilí vo vede. Môžu prenášať svoje myšlienky z jedného do druhého určitými typmi žiarenia a majú zdroje s výkonom vyšším než naša elektrina. Sú tvorcovia lietajúcich tanierov, ktoré sú prevádzkované s týmto vynikajúcim výkonom, čerpaných z elektromagnetizmu atmosféry. Sú to dvanásť a viac stopové postavy (3,7 metra).

Jednou z ďalších zaujímavých poznámok je, že v roku 1942, nacistické Nemecko vyslalo výpravu zloženú z niektorej z jeho popredných vedcov v snahe nájsť vstup do dutej Zeme. Göring, Himmler a Hitler nadšene schválili projekt.

V „Dutej Zemi“, Raymond Bernard tiež rozpráva o fotografii publikovanej v roku 1960 v Toronte (Kanada Globe and Mail), ktorá ukazuje krásne údolia a svieže, zelené kopce. Letec vyhlasoval, že snímka bol prevzatá z jeho lietadla, ako letel „za severný pól“.

Nieskolko zaujímavých vecí: Slnko je vnútri Zeme, ale to je iné než naše vonkajšie Slnko.

pozn. webu: Slunce ve Vnitřní Zemi je menší než naše Slunce na povrchu. Je to krystal přivezený na tamní místo z jiné části Vesmíru. Vyzařuje všechny potřebné, životně důležité barvy spektra (viditelné i neviditelné) a disponuje veškerými pozitivními vibracemi potřebnými k vývoji, rozvoji a udržování zdravého, harmonického a nádherného pozitivního života. Vyzařuje také všeobjímající uklidňující teplo, které povznáší Ducha, Duši a energizuje fyzické tělo.

Povedal, že otvory v póloch sú veľmi široké a lode a lietadlá do nich môžu vojsť, ale tie sú samozrejme chránené nejakým druhom energetického poľa. Ľudia ich môžu nájsť v prípade keď ich naozaj hľadajú a keď sa nachádzajú v pozitívnom vibračnom stave. Avšak sú mierne maskované energetickým poľom.

Obr: Energetickým polem zamaskovaný vstup na pólu do Vnitřní Země

Potvrdil, že tam boli vstupy do Vnútornej Zeme do Egypta, Tibetu a Yukatánu, a tiež dodal, že existujú aj iné vstupy v Bermudskom trojuholníku, Sovietskom zväze, Afrike... (Vstupy jsou také v Evropě, prakticky všude po celé Zemi.)

Povedal, že existujú rôzne rasy vo Vnútornej Zemi rovnako ako na povrchu Zeme a niektoré z nich sú pomerne vysoké. Tiež potvrdil, že vláda Spojených štátov a ďalších krajín sú si vedomé Vnútornej Zeme a maskujú túto skutočnosť tak ako mimozemšťanov a UFO.

Obr.: Prezident USA Donald Trump (2017 - doposud (2020)).

-----------------------------------------------------------

Deník Admirála Richarda E. Byrda

(Február - Marec 1947)

Prieskumný let nad severným pólom

Tento denník musím písať v tajnosti a nejasnosti. Jedná sa o môj prelet cez Arktídu v roku 1947

Príde čas, kedy racionalita mužov bude musieť ustúpiť do bezvýznamnosti a človek bude musieť prijať nevyhnutnosť pravdy! Nie som nezaujatý, keď vám prezradím nasledujúcu dokumentáciu v čase písania tohto článku… snáď nikdy neuvidí svetlo verejnej kontroly. Vo svete chamtivosti a vykorisťovania určitej skupiny ľudí sa už nepotlačí to, čo je pravda.

Letecký záznam. Základňa táboru v Arktíde, 19.2.1947

06:00 - všetky prípravy sú hotové na let na sever, sme vo vzduchu s plnými palivovými nádržami

06:20 - palivová zmes na pravý motor sa zdá byť príliš hojná (hustá, přimrzává), ale vykonaná úprava a Pratt Whittneys bežia hladko

7:30 - kontrola rádia zo základného tábora. Všetko je v poriadku a rozhlasový príjem je normálny

7:40 - mierny únik oleja na pravom motore, ukazovateľ tlaku oleja sa však zdá byť normálny

8:00 - mierne turbulencie z východného smeru v nadmorskej výške 2321 stôp (707 m.n.m.), oprava na 1700 stôp (518 m.n.m.), žiadne ďalšie turbulencie, ale zadným smerom sa zvyšuje vietor, mierne úpravy v uzatváracom ventile, lietadlo je vo veľmi dobrom stave

8:15 - kontrola rádia zo základného tábora, stav normálny

8:30 - turbulencie, zvýšenie výšky na 2900 stôp (884 m.n.m.), znova hladké letové podmienky

9:10 - pod nami je rozsiahly ľad a sneh, všimol som si nažltnutú prírodu rozptýlenú v lineárnom vzore. Zmena kurzu pre lepšie prehliadnutie tohto farebného vzoru nižšie, všimol som si tiež červenkastú a fialovú farbu. Zakrúžkoval som túto oblasť a vrátil sa ku určenému kompasovému smeru. Kontrola polohy vykonaná do základného tábora, odovzdávam informácie týkajúce sa sfarbenia ľadu a snehu nižšie.

9:10 - Magnetické kompasy a gyrokompasy začínajú obiehať v kruhu a kývať sa, nie sme schopný udržať náš smer podľa prístrojov. Používame slnečný kompas a všetko sa zdá byť dobré. Ovládacie prvky podľa všetkého reagujú pomaly a majú pomalú kvalitu ale nie je tam žiadny náznak namŕzania!

9:15 - V diaľke je niečo, čo sa zdá byť ako hory.

9:49 - Uplynulo 29 minút od prvého zazretia hôr a nie je to ilúzia. Sú to hory malého rozsahu, čo som nikdy nevidel!

9:55 - Zmena nadmorskej výšky 2950 stôp (899 m.n.m.), opäť silné turbulencie

10:00 - Prechádzame cez malé pohorie stále ďalej na sever. Za horami sa zdá, že je údolie s malou riekou tečúcou cez strednú časť. Nižšie by nemalo byť zelené údolie! Niečo je tu určite zle a abnormálne!!! Mal by tu byť ľad a sneh! Na ľavoboku sú veľké lesy rastúce na horských svahoch. Naše navigačné prístroje sa stále točia a gyroskop kmitá sem a tam!

10:05 - Zmenil som výšku na 1400 stôp (427 m.n.m.) a vykonávam obrat ostro doľava aby som lepšie preskúmal údolie nižšie. Je zelené s machom alebo pevne pletenou trávou. Svetlo tu vyzerá inak. Nikde nevidím Slnko. Urobíme ešte jednu otáčku doľava a sme na mieste, kde sa pod nami zdá byť zviera nejakého druhu. Vyzerá ako slon! NIE!!! Vyzerá viac ako mamut! To je neuveriteľné! Napriek tomu tam je! Znižujeme výšku na 1000 stôp (305 m) a beriem ďalekohľad aby som lepšie preskúmal zviera. Je to potvrdené - je to určite mamut. Hlásim to do základného tábora.

10:30 - Stretávame sa s viac zvlnenými zelenými kopcami. Ukazovateľ vonkajšej teploty ukazuje 74F (23°C)! Pokračujeme na záhlaví. Navigačné prístroje sa teraz zdajú byť normálne. Som zmätený. Pokúšame sa kontaktovať základňu. Rádio nefunguje!

11:30 - Krajina pod nami je rovnejšia a normálnejšia (ak môžem použiť tento výraz). Vpredu sa zdá byť niečo ako mesto!!!! To je nemožné! Lietadlo sa zdá byť ľahké a podivne optimistické. Ovládacie prvky odmietajú odpovedať!! MÔJ BOŽE!!! Na našom pravoboku a ľavoboku sú zvláštne typy lietadla. Rýchlo sa približujú ku nám! Sú v tvare kotúča a majú oslnivú kvalitu.

Teraz sú dosť blízko aby sme videli na ich značky. Je to typ svastiky!!! Je to fantastické. Kde sme! Čo sa stalo. Opäť sa namáham s ovládacími prvkami. Nereagujú!!!! Sme chytený v neviditeľnom zovretí. (Pozn. webu: V textovém poli níže nabízíme bližší informace o svastice, jejíž podobu a potažmo podstatu hrubě a zákeřně zneužil fašismus. Pravý, původní význam svastiky je zcela odlišný od toho, co tomuto symbolu přisoudili fašisté a další extremistické skupiny  "moderní" doby).

11:35 - Naše rádio praská a vychádza z neho hlas v anglickom jazyku, možno má trochu nordický alebo nemecký prízvuk. Správa hovorí: „Vitaj Admirál, v našej oblasti. Pristávame o 7 minút! Relaxujte, Admirál, sme v dobrých rukách.“ Beriem na vedomie, že motory nášho lietadla sa zastavili! Lietadlo je pod nejakou zvláštnou kontrolou a teraz sa obracia samo. Ovládacie prvky sú k ničomu.

11:40 - Prišla ďalšia rádio správa. Začíname proces pristávania, občas sa lietadlo mierne chveje a začne zostupovať akoby bolo chytené v nejakom veľkom neviditeľom výťahu! Pohyb smerom nadol je zanedbateľný a dotýkame sa len s nepatrným nárazom!

11:45 - Robím unáhlenú poslednú položku v letovom denníku. Niekoľko mužov sa blíži pešo smeromod našich lietadiel. Sú vysoký s blond vlasmi. V diaľke je veľké trblietajúce mesto s dúhovými odtieňmi farieb. Neviem čo sa teraz bude diaať, ale nevidím žiadne známky zbraní pri ich približovaní. Teraz počujem hlas hovoriaci moje meno, aby som otvoril dvere nákladu. Vyhovel som.

Posledný záznam

Od tohto okamihu som napísal všetky nasledujúce udalosti z pamäte. Radista a ja sme boli prevzatý z lietadla a boli sme prijatý veľmi srdečným spôsobom. Nastúpili sme na malú plošinu-ako dopravu bez kolies! Tá nás viedla ku žiariacemu mestu s veľkou rýchlosťou. Ako sme sa blížili, mesto sa zdalo byť postavené z kryštálového materiálu. Čoskoro sme sa dostali ku veľkej budove, takého typu, aký som nikdy nevidel. Vyzerala byť presne z návrhu Franka Lloyda Wrighta, alebo možno presnejšie povedané z inscenácii Bucka Rogera! Dali nám nejaký typ teplého nápoja, ktorý nechutil ako nič, čo som predtým ochutnal. Je to vynikajúce.

Asi po desiatich minútach, dvaja z našich podivuhodných hostiteľov prišli do našej ubytovne a oznámili, aby som ich sprevádzal. Nemám inú možnosť, ako vyhovieť. Nechal som radistu vzadu a išli sme krátku vzdialenosť a nastúpili do niečoho, čo vyzeralo ako výťah. Schádzame dole a v niektorých momentoch sa stroj zastaví a dvere sa dvihnú potichu nahor! Potom pokračujeme dlhou chodbou, ktorá je osvetlená ružovým svetlom, ktoré vyzerajú akoby vychádzali od samotných stien!
Jednou z bytostí nám dala pokyn aby sme zastavili pred veľkými dverami. Nad dverami bol nápis, ktorý som nevedel prečítať. Veľké dvere sa ticho otvorili a na pokyn som vstúpil. Jeden z mojich hostiteľov povedal: „Nemaj strach, Admirál, máte audienciu s Majstrom….“

Vstúpil som dovnútra a moje oči si privykli na krásne sfarbenie, ktoré sa zdalo, že zapĺňa celú miestnosť. Potom som uvidel okolie. Čo uvideli moje oči, bol najkrajší pohľad za celú moju existenciu. Je to v skutočnosti príliš krásne a obdivuhodné na opísanie. Nemyslím si, že existuje ľudský termín, ktorý to dokáže opísať v každom detaile! Moje myšlienky sú prerušené srdečným spôsobom, teplým, bohatým hlasom „Vitajte v našej oblasti, Admirál.“ Vidím muža s jemnými črtami. Sedí pri dlhom stole. Ponúka aby som si sadol na jedno z kresiel. Potom, čo som sa posadil, spojil si končeky prstov a usmial sa. Hovorí jemne nasledujúce:

„Nechali sme vás sem vstúpiť, pretože máte dobrý charakter a dobre poznáte povrch sveta, admirál.“

„Povrch sveta?“, napoly som lapil po dychu.
„Áno,“ odpovie Majster s úsmevom. „Ste v oblasti Arianna, čo je vnútorný svet Zeme. Nebudeme dlho zdržovať vašu misiu a budete bezpečne odprevadený späť na povrch a ďalekú vzdialenosť. Ale teraz, Admirál, vám poviem, prečo ste sem bol povolaný.“

"Náš záujem začal krátko potom, čo vaša rasa nechala explodovať prvé atómové bomby nad Hirošimou a Nagasaki v Japonsku. Bolo to v znepokojujúcom čase a poslali sme naše lietajúce stroje „Flugelrads“ na povrch vášho sveta, aby vypátrali, čo vaša rasa urobila.

To je teraz, samozrejme, história, môj drahý admirál, ale musím pokračovať ďalej. Viete, my sme nikdy predtým nezasahovali do vašich vojen a barbarstva, ale teraz musíme, lebo ste sa naučili manipulovať s určitou mocou, ktorá nie je pre človeka, a to je atómová energia. Naši vyslanci už doručili správy mocným vášho sveta a napriek tomu nevenujú pozornosť. Teraz ste bol vybraný ako svedok toho, že náš svet existuje. Vidíte, naša kultúra a veda je mnoho tisíc rokov pred vašou rasou, Admirál".
Majsterove oči akoby hlboko prenikli do mojej mysle a po preštudovaní mi o chvíľu povedal:

„Vaša rasa teraz dosiahla bod, odkiaľ niet návratu, sú tam tí z vás, ktorí zničia svoj svet skôr, než sa vzdajú svojej moci...“

Prikývol som a Majster pokračoval: „V roku 1945 a neskôr, sme sa snažili kontaktovať vašu rasu, ale naše usilie sa stretlo s nepriateľstvom, naše „Flugelrads“ boli potom spálené. Áno, dokonca sledované zlobou a nepriateľstvom vašich stíhačiek.

Tak teraz vám hovorím, syn môj, vo vašom svete je veľká búrka, čierna zúrivosť, ktorá nebude strávená mnoho rokov. Odpoveď nebude vo vašich zbraniach, bezpečnosť nebude vo vašej vede. Môže pošliapať každý kvet vašej kultúry, a všetkým ľudským veciam budú odobrané rozdiely v obrovskom chaose. Vaša nedávna vojna bola iba predohrou toho, čo ešte príde na vašu rasu. My, tu, to vidíme jasnejšie každou hodinou….myslíte že sa mýlim?“

„Nie,“ odpovedal som, „stalo sa to už raz, keď prišiel temný stredovek a trvalo to viac ako päťsto rokov.“
„Áno, syn môj,“ odpovedal Majster, „doby temna, ktoré prídu teraz na vašu rasu, pokryjú Zem ako oblak, ale verím, že niektorí z vašej rasy budú žiť skrze búrku, ale nemôžem to povedať. Vidíme na veľkú vzdialenosť nový svet pohybujúci sa z trosiek vašej rasy, hľadajúci svoje stratené, legendárne, poklady a tu budú, syn môj, v našom bezpečnom držaní. Keď príde čas, prídeme opäť pomôcť oživiť vašu kultúru a rasu. Možno sa do tej doby naučíte márnosti vojny a jej sváru... a po čase, niektoré z vašich kultúr a vied budú vrátené pre vašu rasu a začnú odznova. Ty, syn môj, sa vráť na povrch sveta s touto správou….“

Pri týchto záverečných slovách, sa zdalo, že naše stretnutie je u konca. Stál som chvíľu ako v sne….. ale napriek tomu som vedel, že je to skutočnosť, a z nejakého podivného dôvodu som sa ľahko uklonil, a to buď z úcty alebo pokory, ja neviem.

Zrazu som si uvedomil, že dvaja krásny hostitelia, ktorí ma sem priviedli, boli opäť po mojom boku. „Tadiaľto, Admirál,“ povedal jeden. Otočil som sa ešte raz pred odchodom a obzrel sa k Majsterovi. Na jeho jemnej a starovekej tvári bol vyrytý jemný úsmev. „Zbohom, syn môj,“ prehovoril a potom ukázal krásnou, štíhlou rukou pohyb mieru a naše stretnutie skutočne skončilo.

Rýchlo sme sa vrátili cez veľké dvere Majstrovej izby a znovu vstúpili do výťahu. Dvere ticho skĺzli dolu a znovu sme išli hore. Jeden z mojich hostiteľov znovu prehovoril, „Teraz sa musíme poponáhľať, Admirál, pretože Majster si želá, aby ste sa nezdržiavali dlhšie a musíte sa vrátiť so správou naspäť ku vašej rase.“

Nepovedal som nič. To všetko bolo neuveriteľné a moje myšlienky boli opäť prerušené, keď sme zastavili. Vstúpil som do miestnosti a bol som opäť s radistom. Mal úzkostný výraz v jeho tvári. Ako som sa blížil, som povedal: „To je v poriadku, Howie, to je v poriadku.“

Tieto dve bytosti nám ukázali smerom k čakajúcej doprave, nastúpili sme a čoskoro sme sa vrátili do lietadla. Motory bežali naprázdno a nastúpili sme. Celá atmosféra sa zdala byť nabitá s istým nádychom naliehavosti. Potom, čo boli nákladové dvere zatvorené, lietadlo bolo okamžite zdvihnuté neviditeľnou silou, kým sme nedosiahli výšku 2700 stôp (823m). Dve z lietadiel boli spolu na určitej vzdialenosti a riadili našu cestu. Musím tu uviesť, že indikátor vzdušnej rýchlosti nič neregistroval, napriek tomu sme sa pohybovali pozdĺž veľmi rýchlym tempom.

2.15 - Prišla rozhlasová správa: „Teraz vás opúšťame, Admirál, vaše ovládacie prvky sú voľné. Auf Wiedersehen!!!!“

Pozerali sme sa na chvíľu na „Flugelrads“ ako miznú v bledo modrej oblohe. Lietadlo zrazu na chvíľu chytilo ostrý, zostupný ťah. Rýchlo sme obnovili kontrolu. Nehovorili sme po nejakú dobu, každý mal vlastné myšlienky...

Zápis do letového záznamu pokračuje:

2.20 - Sme zase nad rozsiahlým územím snehu a ľadu a približne 27 minút od základného tábora. Voláme im, nereagujú. Máme všetky podmienky v normále... Základnému táboru sa uľavilo pri našom obnovenom kontakte.

3:00 - Pristáli sme hladko v základnom tábore. Mám misiu...

Posledné zápisy v zázname:

Marec 11, 1947- Práve som absolvoval poradu v Pentagone. Uviedol som svoj objav a správu od Majstra. Všetko je riadne zaznamenané. Prezident bol upozornený. Som zadržaný na niekoľko hodín (6 hodín, 39 minút, aby som bol presný). Mám rozhovor s najlepšími bezpečnostnými silami a lekárskym tímom. Bola to ťažká skúška!!!! Som pod prísnou kontrolou národných síl USA. Som NARIADENÝ MLČAŤ O VŠETKOM, ČO SOM SA NAUČIL!!!!! Neuveriteľné! Pripomínajú mi, že som vojak a musím počúvať rozkazy.

30/12/56 posledný záznam

Týchto posledných pár rokov, ktoré uplynuli od 1947 neboli priateľské….Teraz píšem posledný záznam do tohto pozoruhodného denníka. Na záver musím konštatovať, že som túto záležitosť verne držal v tajnosti podľa pokynov, všetky tie roky. To bolo úplne proti mojim hodnotám a morálnosti. Teraz sa mi zdá, že prichádza dlhá noc a toto tajomstvo nezomrie so mnou, ale ako všetka pravda zvíťazí, aj táto bude musieť.

To môže byť jedinou nádejou pre ľudstvo. Videl som pravdu a to zrýchlilo môjho ducha a oslobodilo ma to! Urobil som svoju povinnosť voči monštruóznemu vojensko-priemyselnému komplexu. Teraz, sa blíži dlhá noc a možno nebude mať koniec. Rovnako ako skončí dlhá noc Arktídy, musí výjsť žiarivé Slnko pravdy….a tí, ktorý sú v temnote, padnú v svetle.

VIDEL SOM SVET ZA PÓLOM, NEPOZNANÝ SVET.

Admirál Richard E. Byrd

Vojnové loďstvo Spojených štátov

December 1956

Zdroj: https://humansarefree.com

MOCNÍ TOHOTO SVĚTA A TI MOCNĚJŠÍ Z PEKEL MIMO TENTO SVĚT (NEGATIVNÍ MIMOZEMSKÉ ENTITY) VÁM PŘIPRAVUJÍ ČIPOVOU PAST A DOVRŠENÍ SVÝCH NEGATIVNÍCH SNAH